Kde končia deti z detských domovov?

Autor: Jarmila Surmikova | 5.4.2015 o 16:20 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  2013x

Základná potreba ľudskej bytosti je byť niekým iným prijatý a milovaný. Táto potreba sprevádza človeka celým životom, len jej napĺňanie má rôzne podoby…

Nie každý má to šťastie žiť v úplnej a milujúcej rodine. Na Slovensku máme niekoľko tisíc detí umiestnených v detských domovoch aj napriek tomu, že drvivá väčšina týchto detí nie sú siroty a rodičov má. Skončili tam, kde si ja svoje detstvo neviem predstaviť. Rolu rodičov preberajú vychovávatelia a sociálni pracovníci. Detský domov dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie. Chýba im čo mnohým z nás bolo dopriate: rodina, kamaráti, kladné vzory, motivácia a usmerňovanie v živote.

Pri troche šťastia si mladšie deti adoptujú náhradné rodiny. Avšak problém s umiestňovaním majú najmä staršie deti. Často sú to deti, ktoré sú dlhodobo v detskom domove a ostávajú tam až do chvíle, kým neodídu prirodzeným spôsobom. Ak starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytnutie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, do 25 rokov veku.

Potom však nastanú pre týchto mladých ľudí mnohé existenčné problémy. Kam ísť, kde budú žiť, pracovať a bývať? Kto im podá pomocnú ruku? Nikdy som sa nezamýšľala nad týmito otázkami a to preto, že mám to šťastie a vyrastala som v plnohodnotnej rodine. „Cieľových staníc“ po odchode z detského domova je viacero: pôvodná rodina - nie vždy sa chcú mladí ľudia vrátiť alebo naopak ich rodina odmieta, zamestnanecká ubytovňa – ak sa im podarí nájsť prácu s možnosťou ubytovania, podnájom alebo samostatný byt - čo je takmer nemožné vzhľadom k nízkym finančným možnostiam, rodina partnera alebo partnerky. A napokon azylové domy a útulky - spravidla je to ako posledné riešenie alebo až v ďalších fázach života po odchode z detského domova. Samozrejme sa s nimi spájajú riziká, ktoré je asi zbytočne opisovať. Problémy spojené s ubytovaním po odchode z detského domova sú známe už dlhšie a preto sa predĺžila veková hranica pre odchod až na 25 rokov.

Je mnoho projektov, ktoré vznikli ako odozva na situáciu spojenú s osamostatňovaním sa mladých, ktorí opúšťajú detský domov. Ide hlavne o dobrovoľníctvo, ktoré je viac populárne v zahraničí ako u nás. Ale aj napriek tomu sa nájdu ľudia s dobrým srdiečkom a robia veci a skutky nezištne v rámci svojho voľného času. Prvýkrát som počula o projekte „Buddy, tvoj kamoš“ od mojej kolegyne v práci. Keď mi povedala, že sa vo svojom voľnom čase venuje dobrovoľníctvu, neverila som. Kto už má v dnešnej dobe na také čosi čas? A predsa...

Obdivujem tých, ktorí si nájdu čas a pomáhajú mladým z detských domovov. Musí to byť drina nájsť si cestu k bytostiam, ku ktorým život nebol až tak štedrý a majú veľakrát zmýlené predstavy o bežných veciach, ktoré často vyúsťujú do sociálnej exklúzie a následne do rôznych foriem diskriminácie. Buddy má byť ich kamoš a usmerniť ich v živote, cieľom je vzdelávanie a práca pre staršie deti. Praktickou a zážitkovou formou podporiť ich vzdelanie a výchovu a pripraviť ich tak na život mimo výchovných zariadení.

Získať si ich dôveru a priateľstvo je náročné a v mnohých prípadoch odmietajú spoluprácu aj napriek tomu, že Buddy robí maximum a ponúknuté priateľstvo je bez odozvy a želaného efektu. Držím tomuto projektu nesmierne palce a som potešená, že si aj u nás dobrovoľníctvo takéhoto druhu razí cestu a rozvíja sa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KULTÚRA

Matka naháňa únoscov svojho syna. Môže byť taký film komický?

Film Únos je prázdinovou zábavou.


Už ste čítali?